-  
Schlepptau, das, vlačilna vrv; ins Schlepptau nehmen figurativ potegniti za seboj; vzeti v okrilje; im Schlepptau haben imeti kot spremstvo, imeti za rep, vleči za seboj; in jemandes Schlepptau geraten figurativ priti v odvisnost od
  -  
Schräglage, die, poševni položaj, poševna lega; Agronomie und Gartenbau in Schräglage na pobočju; in Schräglage geraten figurativ priti v krizo/kritičen položaj
  -  
Schule, die, (-, -n) šola; Tierkunde jata; eine harte Schule trda šola; die alte Schule stara šola; in die Schule gehen iti v šolo, hoditi v šolo; zur Schule gehen hoditi v šolo; aus der Schule kommen priti iz šole; aus der Schule plaudern izdati/izklepetati (zadeve); Schule machen zbuditi posnemanje, najti posnemovalce
  -  
Schuß, Schuss, der, (Schusses, Schüsse) strel (tudi Sport); Rum usw.: kanček, kanec; Technik Textilwesen votek; Drogen: injekcija mamila; einen Schuß abgeben ustreliti; einen Schuß drücken dati si injekcijo mamila; ein Schuß ins Schwarze strel v črno; ein Schuß ins Blaue strel v prazno; ein Schuß nach hinten/ein in den Ofen figurativ neuspeh, avtogol; ein Schuß vor den Bug figurativ izrecno svarilo; keinen Schuß Pulver wert sein ne biti vreden prebite pare; in/im Schuß sein biti v redu, biti v dobrem stanju; in Schuß bringen/kriegen figurativ spraviti v red; gut in Schuß halten dobro vzdrževati, držati v dobrem stanju; in Schuß kommen pridobivati hitrost, Mensch: popraviti se, okrevati; im Schusse sein Pflanzen: hitro rasti; vor den Schuß kommen priti pred puško ( tudi figurativ ); weit vom Schuß sein biti zunaj nevarnosti, figurativ biti odročen; zum Schuß kommen dobiti priliko (za svojo namero)
  -  
Schwang: in Schwang kommen priti v modo; im Schwange sein biti moderen
  -  
Scíla (-e) f mitol., lit.
 Scila in Karibda Scilla e Cariddi
 priti med Scilo in Karibdo trovarsi tra Scilla e Cariddi
  -  
scōppola f
1.  nareč. krc po glavi:
 prendere qcn. a scoppole koga natepsti; pren. južnoital.
 entrare con la scoppola priti kam z močnim priporočilom
2.  severnoital. čepica
  -  
scrape1 [skréip] samostalnik
 strganje, praskanje
 sleng britje; škripanje (of a pen peresa)
 praska
 figurativno škripci, stiska, zadrega, težava, nevšečnost; tanko namazana plast (masla)
 in a scrape figurativno v škripcih, v stiski
 bread and scrape kos kruha, namazan s tanko plastjo masla
 a bow and a scrape neroden poklon, spremljan s podrsavanjem noge
 to get into a scrape figurativno priti v škripce
 to get s.o. into a scrape spraviti koga v neprijeten položaj
 to get out of a scrape izvleči se iz zadrege (nevšečnosti, stiske, škripcev)
  -  
sé
A)  pron. sebe, se:
 a sé posebej
 da sé sam (brez tuje pomoči)
 fare da sé narediti sam
 va da sé jasno je
 dentro di sé, fra sé e sé pri sebi
 di per sé, in sé stesso sam po sebi, kot tak
 essere, non essere in sé biti, ne biti pri polni zavesti
 essere, uscire fuori di sé biti ves iz sebe, znoreti, zgubiti potrpljenje
 essere pieno di sé biti domišljav, nečimrn
 rientrare in sé priti k sebi, osvestiti se
 tenere qcs. per sé kaj držati zase, česa ne zaupati
B)  m notranjost
  -  
se | sebe (si, se, sebi, seboj; sebi, sebe, sebi, seboj) pron. refl.
I. 
1.  (naglašene oblike) me, te, se, noi, voi, se; (nenaglašene oblike) mi, ti, si, ci, vi, si:
 (za izražanje predmeta, kadar je identičen z osebkom dejanja) pazi, da si ne raztrgaš obleke attento a non stracciarti il vestito
 vzemite me s seboj prendetemi con voi
 po napornem teku sem se najprej sezul, se očedil in si privoščil mrzlo pivo dopo la dura corsa mi son tolto le scarpe, mi son fatto un bel bagno e mi sono scolato una bella birra fredda
 poglejmo se vendar v oči in si povejmo vse po pravici! su, guardiamoci negli occhi e diciamoci tutta la verità!
 na sliki se nisem prepoznal nella foto non mi riconobbi
 naročiti si pivo ordinare (per sé) una birra
2.  (v zvezi s 'sam' poudarja odnos do osebka) sé, sé stesso (-a):
 bilo jo je sram same sebe si vergognava, aveva vergogna di sé stessa
 verjeti sam vase credere, aver fiducia in sé
3.  (v zvezi s 'sam' poudarja dogodke brez zunanje spodbude) sé, solo:
 vrata so se odprla sama od sebe la porta si aprì da sola
 to se razume samo po sebi lo si intende di per sé
4.  (za izražanje vzajemne dejavnosti osebkov) si:
 kmalu se bosta poročila si sposeranno presto
 pozdraviti se, srečati se s kom salutarsi, incontrarsi con qcn.
FRAZEOLOŠKA/TERMINOLOŠKA RABA:
 samega sebe poln človek individuo pieno di sé
 vsak človek je sebe vreden ognuno è degno di rispetto
 sam sebi pripiši (krivdo) è colpa tua
 biti sam sebi v nadlego essere di malumore
 pozabljati sam sebe dimenticare sé stesso, essere altruista
 prekositi samega sebe superare sé stesso
 ne pustiti do sebe essere inavvicinabile
 biti ves iz sebe essere fuori di sé
 ne spraviti besede iz sebe non fiatare, non aprir bocca
 imeti koga okoli sebe avere compagnia
 priti k sebi riaversi, riprendere coscienza; riprendersi
 dati veliko nase avere un'alta opinione di sé
 ne imeti kaj nase deti non aver cosa mettersi, vestirsi
 pog. spraviti podse sottomettere, soggiogare
 spraviti vase mangiare
 klicati vsakega zase chiamare uno per uno
 obdržati zase tenere per sé, non confidare
 šport. biti razred zase essere nettamente superiore
 druge soditi po sebi valutare, giudicare gli altri col proprio metro, misurare gli altri su di sé
 misliti pri sebi pensare dentro di sé
 imeti kaj v sebi avere qcs. innato
 imeti nekaj med seboj litigare, volersi bene
 podreti mostove za seboj tagliarsi i ponti dietro
 imeti kaj nad seboj avere preoccupazioni, problemi
 izgubiti oblast nad seboj perdere l'autocontrollo, non saper dominarsi
 imeti pod seboj delavce avere operai ai propri ordini, essere capo di operai
 ne biti si na jasnem sam s seboj non saper chiaramente cosa si vuole
 obračunati s samim seboj fare i conti con sé stesso
 odnesti skrivnost s seboj portare il segreto con sé nella tomba
 pog. imeti za seboj ves kolektiv avere l'appoggio di tutto il collettivo
PREGOVORI:
 vsak je sebi najbližji il primo prossimo è sé stesso
II.  se (kot morfem)
1.  (pri glagolih, ki brez tega morfema ne obstajajo):
 bahati se vantarsi
 bati se temere
 kujati se fare il broncio
 lotiti se česa accingersi a
 ozirati se voltarsi
 smejati se ridere
 usesti se sedersi, sedere
 zavedati se essere conscio
 bleščati se scintillare, brillare
 oddahniti se, si riprendere fiato, riposarsi
2.  (v 3. os. sing. za izražanje dejanja s splošnim nedoločenim osebkom) si:
 govori se si dice
 piše se si scrive
3.  (za izražanje trpnega načina) si:
 trgovine se odprejo ob osmih i negozi (si) aprono alle otto
 blago se dobro prodaja la merce si vende bene
4.  (za izražanje brezosebnosti) si:
 dani se si fa giorno
5.  (s smiselnim osebkom v dajalniku za izražanje dogajanja brez hotenja osebka) mi, ti si, ci, vi:
 kolca se mi mi vengono i rutti
 želodec se mi obrača mi viene il voltastomaco
III.  si (kot morfem)
1.  (pri glagolih, ki brez tega morfema ne obstajajo):
 drzniti si osare
 opomoči si riprendersi
 prizadevati si sforzarsi, impegnarsi
 oddahniti, odpočiti si riprendere fiato, pren. tirare un respiro di sollievo
2.  (za izražanje osebne čustvene udeležbe pri dejanju)
 peti si cantare
 žvižgati si fischiare, fischiettare
 misliti si pensare (dentro di sé)
 ne moči si kaj non poter non
 dajati si opravka darsi da fare
  -  
sêbi
 priti k sêbi to come to oneself
 ko sem prišel k sêbi when I came to (myself)
 imam le malo denarja pri sêbi I have only a little money on me
 samo o sêbi govoriti to egotize
 priti spet k sêbi to recover oneself, to come round
 spraviti koga k sêbi to bring someone round
  -  
sêbi, si
imeti kaj pri sebi avoir quelque chose sur soi
priti zopet k sebi revenir à soi
umiti si roke se laver les mains
povabil jih je k sebi il les a invités chez lui (ali dans sa maison)
  -  
sêbi, si
 imeti kaj pri sebi tener a/c consigo
 misliti pri sebi pensar entre (ali para) sí
 priti zopet k sebi volver en sí f
 povabil jih je k sebi los invitó a ir a su casa
 umiti si roke lavarse las manos
  -  
second2 [sékənd]
1.  pridevnik
 drugi (po vrsti); sledeči; drugoten, drugorazreden, drugovrsten, slabši, podrejen, postranski; že rabljen; neizviren, posnet, imitiran; izveden, izpeljan
 at second hand iz druge roke, antikvarično; po slišanju, iz nezanesljivih virov
 every second day vsak drugi dan
 in the second place na drugem mestu, drugič
 upon second day vsak drugi dan
 in the second place na drugem mestu, drugič
 upon second thoughts po ponovnem premisleku
 a second time še enkrat, ponovno
 second to none za nikomer ne zaostajajoč, neprekosljiv, nedosegljiv, nedosežen
 the second (eliptično) drugi (dan) (v mesecu)
 second cabin kabina 2. razreda
 second Chamber Zgornji dom (parlamenta)
 second lieutenant podporočnik
 second mate navtika drugi častnik (na ladji)
 a second Napoleon figurativno drugi Napoleon
 second papers ameriško končna prošnja doseljencev za ameriško državljanstvo
 a second self drugi jaz
 second storey ameriško prvo nadstropje (v Angliji the first floor)
 second volin druga violina
 second wind sleng, figurativno vrnitev moči
 to be second to none za nikomer ne zaostajati
 to be in one's second childhood zopet se pootročiti (v starosti)
 to come off second best biti premagan, kratko potegniti
 to get one's second wind pogovorno priti zopet k sebi
 to have information at second hand imeti informacije iz druge (posredne) roke
 to play second fiddle figurativno biti v podrejenem položaju
 to take second place biti drugi, zavzeti drugo mesto
2.  prislov
 na drugem mestu
 to come second priti kot drugi skozi cilj, biti drugi
  -  
secours [səkur] masculin pomoč; podpora; reševaina služba
un secours miloščina
sans secours étranger brez tuje pomoči
de secours pomožen, zasilen, rešilen
au secours! na pomoč!
secours aux chômeurs pomoč, podpora brezposelnim
secours en montagne gorska reševalna služba
secours mutuel medsebojna pomoč
secours aux sinistrés pomoč ponesrečencem (pogorelcem, poplavljencem ipd.)
secours aux sans-abri pomoč brezdomcem
(religion) les secours de la religion zakramenti
secours d'urgence nujna pomoč
association féminin de secours mutuel društvo za medsebojno pomoč
caisse féminin de secours bratovska skladnica
éclairage masculin de secours zasilna razsvetljava
les premiers secours prva pomoč (aux noyés utopljencem)
(religion) Notre-Dame du Bon Secours Marija Pomočnica
porte féminin, sortie féminin de secours izhod v sili
poste masculin de secours postaja prve pomoči, reševalna postaja; militaire obvezovališče
roue féminin de secours rezervno kolo
accourir, venir au secours priteči, priti na pomoč
appeler, crier au secours klicati, vpiti na pomoč
chercher, implorer le secours de quelqu'un, du secours de quelqu'un iskati pomoči pri kom, prositi koga za pomoč
donner, porter, prêter secours da(ja)ti, nuditi pomoč
  -  
sèdlo s, mn. sȅdla sedálā
1. sedlo: baciti se u sedlo; izbaciti koga iz -a; naći se u -u priti do oblasti; uskočiti u čije sedlo dokopati se, dokomolčariti se na položaj koga drugega; pristaje mu kao kravi (kao krmači) sedlo
2. geogr. sedlo, preval: planinsko sedlo
  -  
senātus -ūs, m (senex)
1. rimsko starešinstvo, rimski državni svet, rimski senat. V času kraljev je imel senat le posvetovalno oblast, v času republike pa je bil najvišja veja oblasti, duša in središče celotne države, čeprav je bila maiestas v rokah ljudstva. V času cesarjev, ki so vso državno oblast združili v svojih rokah, je senat izgubil samostojnost in pomen. Senatu, ki se je shajal v kuriji (curia) ali kakem svetišču, so predsedovali sprva kralji, pozneje konzuli, pretorji, včasih tudi ljudski tribuni: senatum rei publicae custodem, praesidem, propugnatorem collocaverunt CI., cum potestas in populo, auctoritas in senatu sit CI., nisi essent in senibus (sc. consilium, ratio), non summum consilium maiores nostri appellassent senatum CI., nec nisi post annos patuit tunc curia seros: nomen et a senibus mite senatus erat O. Posebne zveze: senatus populusque Romanus (okrajšano SPQR) CI. idr. ali samo senatus populusque L. (redko obratno, gl. populus) (rimski) senat in (rimsko) ljudstvo = posvetovalna in zakonodajna oblast, posvetovalna in zakonodajna veja rimske oblasti; senātūscōnsultum -ī, n (ixpt.), tudi senātūs cōnsultum in okrajšano SC, senatski sklep, sklep senata, z vsemi pravicami, ki jih ima senat (torej z zakonito močjo in zakonskimi pooblastili): CI. idr.; toda senātūs auctoritas CI. idr. senatsko (senatovo) mnenje, mnenje senata (brez zakonite moči in zakonskih pooblastil), prīnceps senātūs L. prvak senata (prvi senator iz senatorskega imenika, ki ga je prebral cenzor; gl. pod prīn-ceps), senatum vocare, convocare CI. senat sklicati (sklicevati), senatum legere L. ali recitare CI., L. (o cenzorju) brati, prebrati (prebirati) senatorski imenik, in senatum legere aliquem CI., L. (iz)voliti, spreje(ma)ti koga v senat, narediti koga za senatorja, in senatum venire CI. priti v senat, biti sprejet v senat, postati senator (prim. spodaj 2. a)), aliquem senatu movere S. idr. ali de senatu movere CI. ali senatu removere L. ali ex senatu eicere CI. izključiti koga iz senata (če je cenzor pri branju seznama (imenika) senatorjev izpustil ime katerega med njimi, je bil ta izključen iz senata).
2. meton.
a) senatska skupščina, senatsko zborovanje, zasedanje senata, senatno zasedanje, senatska seja: senatus est ali senatur habetur CI. senat zboruje, senat je zbran, senat zaseda, senat ima sejo, in senatum venire CI. priti (iti, prihajati) k senatni seji, senatum alicui dare CI. EP., L., S. dovoliti komu dostop k senatni seji, dovoliti komu zaslišanje na senatni seji, pustiti (puščati) koga pred senat, senatum mittere, dimittere CI., senatus frequens CI. zelo (številno) obiskana senatna seja (tako da je bil zbor sklepčen).
b) senatorski (častni) sedeži v gledališču: in senatu sedere SUET.
3. metaf.
a) starešinstvo, svet, senat nerimskih narodov: senatus ac populus Carthaginiensis L., senatus Remorum C., Aeduos omnem senatum amisisse C., senatus Lacedaemoniorum (= gr. γερουσία) N.
b) sploh skupščina, svèt: cum tamquam senatum philosophorum recitares CI., de senatu doctorum excludere HIER., senatus deûm M.
c) šalj. = visoki svet: senatum congerronum convocare PL., de re argentaria senatum convocare in corde consiliarium PL., sibi senatum consili in cor convocare PL., redeo in senatum rusum PL., frequens senatus poterit nunc haberier PL.
Opomba: Star. gen. sg. senātuis: FANNIUS AP. CHAR., SIS. AP. NON., VARR. AP. GELL., NIGIDIUS AP. GELL. ali senātī: PL., SIS. AP. NON., CI., CI. EP., CAELIUS AP. CI. EP., S., Q., AUS.; dat. sg. nav. senātuī, tudi senātū: T.
  -  
sens [sɑ̃s] masculin čut, čutilo; čutnost; pamet, razum, zmožnost presoje; čustvo, občutek (de za); pomen, smisel; mnenje, naziranje, pojmovanje; stran, smer; pluriel spolni nagon, potreba po zadovoljitvi spolnega nagona
à mon sens po mojem (mnenju)
au sens figuré, propre v prenesenem, v pravem pomenu
en un sens v nekem pogledu, oziru
en tous sens v vseh smereh
en sens inverse, contraire v obratni, nasprotni smeri
sens dessus dessous [sɑ̃dsüdsu] vsevprek, v popolnem neredu
sa bibliothèque est sens dessus dessous njegova knjižnica je v popolnem neredu
cet accident l'a mis sens d. d. ta nesreča ga je popolnoma zmedla, zmešala
sens devant derrière narobe
sens des aiguilles d'une montre smer kazalcev na uri
sens artistique, esthétique, social umetniški, estetični, socialni čut
sens commun, bon sens zdrava pamet
sens de l'équilibre občutek za ravnotežje
sens giratoire krožni promet
sens de l'orientation orientacijski čut
mot masculin à double sens beseda z dvojnim pomenom
organes masculin pluriel des sens čutila
voie féminin à sens unique enosmerna cesta, pot
mettre un pullover sens devant derrière narobe obleči pulover
perdre l'usage de ses sens izgubiti zavest
reprendre (l'usage de) ses sens priti zopet k zavesti
tomber sous le(s) sens (figuré) biti očiten, očividen
tourner le bouton dans le mauvais, le bon sens (za)vrteti gumb v napačno, v pravo smer
  -  
sense1 [sens] samostalnik
 čut, čutilo, občutek, čustvo; (zdrava) pamet, (zdrav) razum; smisel, pomen; sodba, mnenje; uvidevnost
 množina razumnost, pametnost; bistrost; splošno naziranje ali mnenje
 in (out of) one's senses (ne) pri zdravi pameti
 against common sense proti zdravi pameti
 the five senses petero čutov
 the sense of hearing čut sluha, sluh
 sense of duty (responsibility) čut dolžnosti (odgovornosti)
 sense of pain občutek bolečine
 a sense of wrong občutek (sebi prizadete) krivice
 common (good, sound) sense zdrava pamet, zdrav razum
 a man of sense pameten človek
 any man in his sense vsak pameten človek
 in every sense v vsakem pogledu
 in a sense v nekem pogledu, nekako
 literal (figurative, proper) sense of a word dobesedni (preneseni, pravi) pomen (neke) besede
 be a man of sense! bodi no pameten!
 she is not in her right senses ona ni čisto pri pravi pameti
 are you out of your senses? si ob pamet?, si znorel?
 we must bring him to his senses moramo ga spametovati
 to come to one's senses priti k pameti, spametovati se; zavedati se
 she was frightened (scared) out of her senses bila je vsa iz sebe (ponorela je) od strahu
 he has no sense of humour on nima smisla za humor
 I have no sense of locality nimam občutka za orientacijo
 she had not the sense to turn off the gas ni ji prišlo na pamet, da bi zaprla plin
 to lose (to take leave of) one's senses izgubiti pamet
 to make sense of s.th. dati čemu smisel, razumeti kaj
 it does not make sense (to) nima nobenega smisla, to je nerazumljivo
 he'll need all his senses potreboval bo vso svojo pamet
 to recover one's senses priti spet k pameti, spet se zavedeti
 it stands to sense čisto jasno je
 have you taken leave of your senses? si ob pamet? si znorel?
 talk sense! govori pametno!
  -  
sēnso m
1.  čut:
 i cinque sensi pet čutov
 organi dei sensi čutila
 errore dei sensi čutna prevara
 sesto senso šesti čut
2. 
 sensi pl. zavest:
 perdere i sensi pasti v nezavest, onesvestiti se
 recuperare, riacquistare i sensi osvestiti se, priti spet k zavesti
3. 
 sensi pl. čutnost, spolna sla, senzualnost:
 piaceri dei sensi čutne naslade
4.  občutek:
 senso di colpa občutek krivde
 provare, sentire un senso di tristezza, di vuoto čutiti se žalostnega, praznega
 fare senso biti zoprn
5. 
 sensi pl. izraz (v pismih)
 con i sensi della mia stima s spoštovanjem
6.  čut:
 buon senso, buonsenso, senso comune zdrava pamet
 senso critico kritični čut, nepristranost
 senso estetico estetski čut
 senso morale moralni čut
 senso pratico praktičnost
 avere, non avere il senso di imeti, ne imeti čut za
7.  smisel, pomen:
 senso chiaro, oscuro jasen, nejasen pomen
 senso letterale, proprio, figurato dobesedni, preneseni pomen
 doppio senso dvoumnost
 il suo atteggiamento è senza senso njegovo obnašanje je nesmiselno
8.  način:
 in un certo senso na neki način, v nekem smislu
 rispondere in senso affermativo, negativo odgovoriti pritrdilno, odklonilno
9.  smer:
 nel senso della larghezza, della lunghezza po širini, dolžini
 senso unico, vietato avto obvezna, prepovedana smer
10.  admin.
 a senso di, ai sensi di po, na podlagi:
 ai sensi dell'articolo na podlagi člena