-
karàkūl -úla m (mesto Kara-kulo v Uzbekistanu) črna ovca z dragocenim krznom: karakul-ovca
-
klánica ž, klànica ž
1. tudi ekspr. klavnica: gradska klanica
2. dial. klavna žival, navadno ovca
-
kopìlica ž slabš.
1. ženski nezakonski otrok
2. kurbica
3. prezgodaj obrejena ovca, koza
-
lāni-ger -gera -gerum (lāna in gerere) volnonosen, z volno pokrit, volnat: pecus Acc. fr. = bidentes V. = ovce, greges V. = ovčje črede, quaedam intus lanigera fertilitas Plin. (o pajkih) zmožnost, da volno nekako proizvajajo v notranjosti (= v telesu), arbores Plin. bombaževci, luci Sil.; pesn.: lanigeri apices V. z volno ovite (po drugih: volnene); subst.
a) lāniger -gerī, m volnonosec = janjec, oven: O. = jagnje: Ph.
b) lānigera -ae, f = ovca, jagnje; v pl.: Varr., Col., Sil.
-
long-wool [lɔ́ŋwul] samostalnik
dolgodlaka ovca
-
Mähnenschaf, das, Tierkunde grivasta ovca
-
Merino, der, (-s, -s) merinovka, merino ovca
-
mèrinōvka ž, mèrino-óvca ž merinovka, merino ovca
-
metìljavica ž
1. metljava ovca, krava
2. ekspr. vrtoglava, bolehna ženska
-
Milchschaf, das, ovca mlekarica
-
mouf(f)lon [mú:flɔn] samostalnik
zoologija divja ovca, muflon
-
Mutterschaf, das, ovca z jagnjetom
-
Nestbeschmutzer, der, črna ovca, kdor pljuje po lastnem domu
-
òrepak -pka m
1. občinki, skrožki
2. slaba ovca: nije to ovca, to je orepak
-
òvčina ž
1. velika, lepa ovca
2. ovčina, ovčje krzno, usnje, meso
-
ovine [óuvain] pridevnik
zoologija ovčji, ko ovca
-
Pamirschaf, das, Tierkunde krožnoroga ovca
-
praménka ž
1. ovca sa miješanom (meš-) vunom
2. pramenasta žica
-
pŕka ž črna ovca z belimi lisami, zlasti po čelu
-
pȑveskinja ž prvesnica, krava s prvim teletom, ovca s prvim jagnjetom