svetíti (-im)
A)  imperf.
1.  mandar luce, (ri)splendere, brillare:
 mesec, sonce sveti la luna, il sole splende
 medlo, slabo, šibko svetiti mandare una luce fioca
 rel. (in) večna luč naj jim sveti (e) la luce eterna gli splenda
2.  far luce, illuminare; usare come (fonte di) luce:
 svetiti s petrolejko far luce con la lampada a petrolio
FRAZEOLOŠKA/TERMINOLOŠKA RABA:
 že sveti beli dan s'è fatto già giorno
 v vsaki vasi sveti elektrika ogni villaggio ha la luce elettrica
 iron. ves čas je svetil v njegovi bližini non sembrava si volesse togliere dai suoi piedi
B)  svetíti se (-im se) imperf. refl.
1.  brillare, luccicare, risplendere:
 mački se svetijo oči gli occhi del gatto brillano
2.  pren. riflettersi, stagliarsi:
 cesta se srebrno sveti la strada si staglia argentea
FRAZEOLOŠKA/TERMINOLOŠKA RABA:
 hlače se že svetijo i pantaloni sono ormai lisi
 njegovo ime se bo svetilo v zgodovini il suo sarà un nome famoso
 začelo se mu je svetiti, kako in kaj cominciava a capire il perché e il percome
PREGOVORI:
 ni vse zlato, kar se sveti non è tutt'oro quel che riluce
 Zadetki iskanja
-  svetlíkati se to gleam, to glimmer; to glisten, pesniško to glister
 svetlikajoč se v mraku phosphorescent
-  svetlob|a1 [ô] ženski spol (-e …) das Licht (atmosferska Erdlicht, Nachthimmelslicht, dnevna Tageslicht, dvojna Zwielicht, modra Blaulicht, nasprotna Gegenlicht, neonska Neonlicht, nezaželena Fehllicht, od Zemlje odbita Erdlicht, prepuščena Durchlicht, rdeča Rotlicht, sončna Sonnenlicht, nebesa Himmelslicht, škrlatna Purpurlicht, temenska Oberlicht, ultravijolična UV-Licht, zodiakalna Zodiakallicht)
 … svetlobe Licht-
 (absorpcija die Lichtabsorption, jakost die Lichtstärke, količina die Lichtmenge, lomljenje die Lichtbrechung, metafizika die Lichtmetaphysik, odklanjanje die Lichtablenkung, pomanjkanje der Lichtmangel, pot der Lichtweg, pritisk der Lichtdruck, razpršenost die Lichtstreuung, snop das Lichtbündel, vir die Lichtquelle, val die Lichtwelle, širjenje die Lichtausbreitung, teorija o naravi die Lichttheorie, vpad der Lichteinfall, zaznavanje die Lichtempfindung)
 na svetlobi im Licht
 ki razpade na svetlobi lichtabbaubar
 obstojen na svetlobi lichtbeständig, barva: lichtecht
 v nasprotni svetlobi im Gegenlicht
 v pravi svetlobi im rechten Licht
 v svetlobi svetilke im Lichtkreis der Lampe
 čutilo za svetlobo živalstvo, zoologija der Lichtsinnesorgan
 čut za svetlobo der Lichtsinn
 ki beži pred svetlobo/ki se izogiba svetlobe lichtscheu
 ki ljubi svetlobo lichtliebend
 ki potrebuje veliko svetlobe lichthungrig
 ki reagira na svetlobo rastlinstvo, botanika fototrop
 meja med svetlobo in temo die Dämmerungsgrenze
 neprepusten za svetlobo lichtdicht, lichtundurchlässig
 občutljivost za svetlobo die Lichtempfindlichkeit
 preplavljenost s svetlobo die Lichtflut
 prepuščajoč svetlobo lichtdurchlässig
-  svetník2 santo m
 ledeni svetniki, dnevi ledenih svetnikov (v maju) días m pl fríos de los santos Mamerto, Pancracio y Servacio (en mayo)
 življenje svetnikov (rel) leyenda f de santos, hagiografía f
 vse svetnike na pomoč klicati invocar a los Santos
-  Sveto pismo srednji spol die Heilige Schrift, die Bibel
 Sveto pismo za otroke Kinderbibel
 … Svetega pisma Bibel-
 (izdaja die Bibelausgabe, izrek iz der Bibelspruch, prevod die Bibelübersetzung)
 Raziskovalci Svetega pisma religija Bibelforscher množina
 dobro podkovan v Svetem pismu bibelfest
-  svetovalec samostalnik
 1. (strokovnjak) ▸ tanácsadópodjetniški svetovalec ▸ vállalati tanácsadómuzejski svetovalec ▸ múzeumi tanácsadóekonomski svetovalec ▸ gazdasági tanácsadóvojaški svetovalec ▸ katonai tanácsadógospodarski svetovalec ▸ gazdasági tanácsadóstrokovni svetovalec ▸ szaktanácsadópoklicni svetovalec ▸ hivatásos tanácsadózunanji svetovalec ▸ külső tanácsadóglavni svetovalec ▸ főtanácsadótuji svetovalci ▸ külföldi tanácsadókzunanjepolitični svetovalec ▸ külpolitikai tanácsadópolitični svetovalec ▸ politikai tanácsadóvladni svetovalec ▸ kormánytanácsadópredsednikov svetovalec ▸ elnök tanácsadójažupanov svetovalec ▸ polgármester tanácsadójaosebni svetovalec ▸ személyes tanácsadósvetovalec za gospodarstvo ▸ gazdasági tanácsadósvetovalec zaposlitve ▸ személyzeti tanácsadósvetovalec zavoda ▸ intézet tanácsadójasvetovalec vlade ▸ kormány tanácsadójasvetovalec uprave ▸ vezetőség tanácsadójasvetovalec ministrstva ▸ miniszter tanácsadójasvetovalec predsednika ▸ elnök tanácsadójasvetovalec direktorja ▸ igazgató tanácsadójasvetovalec ministra ▸ miniszter tanácsadójasvetovalec župana ▸ polgármester tanácsadójanajeti svetovalca ▸ tanácsadót felfogad, tanácsadót felkérzaposliti svetovalca ▸ tanácsadót alkalmazvloga svetovalca ▸ tanácsadó szerepepomoč svetovalca ▸ tanácsadó segítségesvetovalec na zavodu ▸ tanácsadó az intézetbensvetovalec na ministrstvu ▸ tanácsadó a minisztériumbanposvetovati se s svetovalcem ▸ tanácsadóval konzultáldelati kot svetovalec ▸ tanácsadóként dolgozikzaposlen kot svetovalec ▸ tanácsadóként alkalmazottpogovor s svetovalcem ▸ konzultáció tanácsadóvalmnenje svetovalca ▸ tanácsadó véleményeMed 15.000 možmi na šogunski strani so bile tudi enote, ki so jih usposabljali francoski vojaški svetovalci, večino so pa sestavljale samurajske enote. ▸ A 15.000 fős sógunhaderő egyes egységeit francia katonai tanácsadók képezték ki, de a többség szamurájhaderő maradt.
 Na tem položaju je podpiral cesarjeve interese in postal njegov ožji svetovalec. ▸ Ebben a tisztségében a császár érdekeit képviselte, és végül az egyik legközelebbi tanácsadója lett.
 2. (kdor daje nasvete) ▸ tanácsadó
 Skušal je biti ne samo sodelavec, pač pa učitelj, svetovalec in prijatelj. ▸ Nemcsak kolléga, hanem tanár, tanácsadó és barát is próbált lenni.
 V njunih odnosih so bili trenutki napetosti, a je oče pozneje postal njegov svetovalec in prijatelj. ▸ Voltak feszültséggel teli pillanatok a kapcsolatukban, de az apja később a tanácsadója és a barátja lett.
 Partner bo vaš zaupnik in svetovalec. ▸ A partnere a bizalmasa és a tanácsadója lesz.
-  svetovn|i (-a, -o) Welt- (čas die Weltzeit, dogodek das Weltereignis, duh der Weltgeist, kongres der [Weltkongreß] Weltkongress, nazor die Weltanschauung, pokal der Weltpokal, Weltcup, položaj die Weltlage, red die Weltordnung, rekord der Weltrekord, die Weltbestleistung, sistem das Weltsystem, uspeh der Welterfolg, gospodarska kriza die Weltwirtschaftskrise, javnost die Weltöffentlichkeit, konferenca die Weltkonferenz, kulturna dediščina das Weltkulturerbe, literatura die Weltliteratur, obla die Weltkugel, politika die Weltpolitik, proizvodnja die Welterzeugung, razstava die Weltausstellung, revolucija die Weltrevolution, senzacija die Weltsensation, slava der Weltruhm, trgovina der Welthandel, uganka das Welträtsel, uspešnica der Welterfolg, zgodovina die Weltgeschichte, znamka die Weltmarke, verstvo die Weltreligion, zaloge množina der Weltvorrat, dogajanje das Weltgeschehen, gibanje die Weltbewegung, gospodarstvo die Weltwirtschaft, javno mnenje die Weltmeinung, mesto die Weltstadt)
 svetovnega pomena von Weltbedeutung
 svetovnega slovesa weltberühmt, umetnik ipd.: von Weltrang
 v svetovnem merilu im Weltmaßstab
-  svetovni prvak moški spol der Weltmeister (v nogometu Fußballweltmeister, šahovski Schachweltmeister)
 naslov svetovnega prvaka der Weltmeistertitel
-  svetovno prvenstvo srednji spol die Weltmeisterschaft (kratica : WM); (v nogometu Fußballweltmeisterschaft, v plavanju Schwimmweltmeisterschaft, šahovsko Schachweltmeisterschaft)
-  svež [é] (-a, -e)
 1. frisch, (sveže pečen) ofenfrisch, backfrisch, (sveže namolžen) kuhwarm, (sveže prekajen) rauchfrisch; (sveže zaklan) schlachtfrisch; čisto: knackfrisch, taufrisch
 mladostno svež jugendfrisch
 Frisch- (celica die Frischzelle, voda das Frischwasser, zelenjava das Frischgemüse, sadje das Frischobst, beton der Frischbeton, sir der Frischkäse), Grün- (pesek der Grünsand)
 teža v svežem stanju das Frischgewicht
 oddelek s svežim mesom die Frischfleischabteilung
 2. (hladen) kühl
 3. (na novo, pravkar) frisch, neu, Neu-, neu- (odkritje die Neuentdeckung, odprt neueroffnet)
 |
 s svežimi močmi mit frischen Kräften
 imeti še sveže v spominu (etwas) frisch im Kopf haben
 spustiti sveže sapice v figurativno frischen Wind bringen in (etwas)
-  svéž fresh; new; recent; (hladen) cool, chill, chilly, refreshed
 svéžega datuma of recent date
 svéže čete fresh troops pl
 svéž kruh new bread
 svéže mleko new milk
 svéža jajca new-laid eggs pl
 svéže meso fresh meat
 svéže perilo clean linen
 svéža srajca clean shirt
 svéž sir fresh cheese
 svéž vetrič brisk gale
 svéž zrak fresh (ali bracing) air, crisp air
 svéža sled live scent
 svéža voda fresh water
 imamo ga v svéžem spominu he is still fresh in our memories
 svéža je kot rožica (figurativno) she is (as) fresh as a daisy
 počutim se čisto svéžega I feel as fresh as paint
 svéže (po)barvano! wet paint
-  svéž frais ; (nov) nouveau ; (nedaven) récent, de nouvelle date
 sveže cvetlice fleurs fraîches
 sveže jajce œuf frais (pondu)
 svež kruh pain frais
 sveže sadje fruits frais (cueillis)
 sveže perilo du linge propre
 sveža zelenjava légumes frais (ali verts)
 sveže obrit (umit) rasé (lavé) de frais
 sveže pleskano! (opozorilo) peinture fraîche!
 imeti kaj v svežem spominu avoir quelque chose présent à la mémoire
 obleči sveže perilo changer de linge, se changer
 obleči svežo srajco mettre une chemise propre
 sveže preobleči posteljo changer les draps d'un lit
 iti na svež zrak aller prendre l'air
-  svéž fresco ; (nov) nuevo (tudi zelenjava) ; (nedaven) reciente
 sveže jajce huevo m fresco, huevo del día
 svež kruh pan m del día, pan fresco
 sveže maslo manteca f fresca
 sveže sadje fruta f fresca
 sveže perilo ropa f lavada (y planchada), ropa limpia
 svež in čil animado y resuelto
 svežega videza de aspecto sano y robusto
 sveže obrit recién afeitado
 sveže pleskan recién pintado
 sveže pleskano! (opozorilo) ¡cuidado con la pintura!; ¡ojo, mancha!
 sveže ribe pescado m fresco
 sveža poročila (vestí) noticias f pl frescas
 imeti še v svežem spominu kaj tener de a/c un recuerdo todavía fresco en la memoria
 obleči sveže perilo mudar la ropa, ponerse ropa limpia
 obleči svežo srajco mudar la camisa
 sveže preobleči posteljo mudar la ropa de cama
 vdihavati svež zrak tomar el fresco, respirar aire fresco
-  svéženj bundle; bunch
 svéženj ključev bunch of keys
 svéženj dračja faggot, ZDA fagot
 svéženj šibja bundle of twigs
 povezati svojo obleko v svéženj to tie one's clothes into a bundle
-  svíla (-e) f tekst.
 1. seta:
 umetna, surova svila seta artificiale, greggia
 pren. ženske so bile oblečene v svilo le signore portavano abiti di seta
 balonska svila seta impregnata
 svila za podlogo seta per fodere
 2. filo di seta
 FRAZEOLOŠKA/TERMINOLOŠKA RABA:
 tekst. obtežiti svilo caricare la seta
 degumirana svila seta sgommata
 japonska svila seta giapponese
 motana svila seta cruda
 padalska svila seta per paracadute
 prava svila pura seta
 šantung, taft svila sciantung, taffetà
-  svinčénka lead bullet; shot
 dobil je svinčénko v nogo he got a bullet (ali a shot) in the leg
-  svínčnik (-a) m
 1. matita; lapis:
 ošiliti svinčnik fare la punta alla matita
 barvni svinčnik matita colorata
 kemični svinčnik biro
 mehki, trdi svinčnik matita tenera, dura
 mizarski svinčnik matita da falegname
 rdeč svinčnik matita rossa
 tehnični svinčnik matita automatica
 2. um. matita:
 risba v svinčniku disegno a matita
-  svínec (-nca) m
 1. kem. piombo (Pb):
 taliti svinec fondere il piombo
 rudnik svinca miniera di piombo
 kovček težak, kot bi bil iz svinca una valigia pesante come il piombo
 pog. zastrupiti s svincem avvelenare col piombo
 s svincem okovana palica bastone con la punta di piombo
 2. pren. (svinčenka) pallottola (di piombo), piombo:
 dobiti svinec v trebuh essere ferito al ventre
 svinec mu je legel na veke aveva le palpebre pesanti dal sonno
 metal. mehki, trdi svinec piombo puro, piombo all'antimonio
-  svínjski (-a -o) adj.
 1. porcino, suino, per maiali, di maiale:
 svinjsko meso carne di maiale
 svinjska mast grasso di maiale, strutto
 svinjsko usnje cuoio di maiale
 svinjski hlev porcile
 svinjski pastir porcaio
 svinjska krma mangime per maiali
 2. pejor. sporco; ekst. sconcio, osceno, indecente:
 svinjska roka mano sporca
 svinjska šala barzelletta sporca, sconcia
 3. (ki se pojavlja v močni obliki) forte, intenso, infernale, cane:
 svinjski mraz freddo cane
 svinjska vročina caldo infernale
 FRAZEOLOŠKA/TERMINOLOŠKA RABA:
 pren. biti svinjski do koga essere cattivo con qcn.
 imeti svinjski dan aver avuto una giornata faticosa
 imeti svinjsko srečo avere una fortuna da matti
 svinjsko vreme brutto tempo
 bot. svinjska dušica (navadni kristavec) stramonio (Datura stramonium)
 vet. svinjska kuga peste suina
 bot. svinjska reja (srpasta meteljka) erba falcata (Medicago falcata)
 teh. svinjska noga piede di porco
 bot. svinjski koren scrofularia (Scrophularia)
 gastr. svinjska bržola v vinu maiale ubriaco
 svinjska krača ginocchiello
 svinjska panceta pancetta di maiale; tosk. rigatino, ventresca
 svinjska rebrca costereccio tosk.
 svinjska salama soppressa
 svinjska zarebrnica na žaru rosticciana
 svinjski file costina
 svinjski hrbet arista
 svinjsko črevo busecchia
 svinjsko ledje lonza
-  svobodni poklic moški spol freier Beruf
 človek v svobodnem poklicu der Freiberufler, umetnik: der Freischaffende
 v svobodnem poklicu freiberuflich