Franja

Zadetki iskanja

  • negro črn, črno rjav; moten, mračen

    la suerte negra, la negra zla usoda
    estar negro, verse negro ne si vedeti pomoči (svéta)
    verlo todo negro biti črnogledec
    se vió negro para librarse de sus uñas toliko, da je še ušel nevarnosti
    está negro de(l) sol ogorel je od sonca
  • nehmen (nahm, genommen) vzeti, jemati, (übernehmen) prevzeti; bei den Ohren, bei der Hand: prijeti za; ein Hindernis: preskočiti, figurativ premagati; eine Kurve: speljati; die Zeit: meriti (čas); jemandem die Angst/Sorge: rešiti (koga) (bojazni/skrbi); Geld, Patienten, Klienten: sprejemati; Menschen: znati ravnati z; eine Festung, Frau: osvojiti; einen Weg, eine Richtung: ubrati (pot, smer); einen Zug/Bus: iti na, sesti na; Abschied nehmen posloviti se (von od) ; den/seinen Abschied nehmen odstopiti, odpovedati službo; Abstand nehmen von distancirati se od; sich in acht nehmen paziti se, varovati se; Anlauf nehmen zagnati se; Anteil nehmen an zanimati se za; Anstoß/Ärgernis nehmen an zgražati se nad; (seinen) Anfang nehmen začeti/začenjati se; (sein) Ende nehmen končati se; kein Ende nehmen biti brez konca in kraja; ein schlimmes Ende nehmen slabo se končati; ernst nehmen vzeti zares; seinen Lauf/Gang nehmen iti svojo pot; Platz nehmen vsesti se; Rache nehmen maščevati se; Reißaus nehmen pobegniti; Rücksicht nehmen ozirati se na, biti obziren; den Schleier nehmen iti v samostan; Unterricht nehmen učiti se; das Wort nehmen spregovoriti, jemandem: vzeti besedo; sich Zeit nehmen ne (po)hiteti; Zuflucht nehmen zateči se (zu k)
    als: nehmen als jemati/razumeti kot
    an: an sich nehmen vzeti; an die Kandare nehmen ostro prijeti
    auf: auf sich nehmen vzeti nase; auf seine Kappe nehmen vzeti nase; auf den Arm nehmen figurativ norčevati se iz
    aus: aus dem Mund nehmen vzeti iz ust, ein Wort: vzeti z jezika
    bei: beim Wort nehmen prijeti za besedo; eine Gelegenheit: beim Schopfe nehmen zagrabiti (priložnost)
    in: in Angriff nehmen lotiti se (česa); in Augenschein nehmen ogledati si; in Aussicht nehmen načrtovati; in Dienst nehmen vzeti v službo; Einsicht nehmen in dobiti vpogled v; in Empfang nehmen prevzeti; in Haft nehmen prijeti, aretirati; in die Mitte nehmen vzeti v (svojo) sredo; in Schutz nehmen vzeti v/pod zaščito/pod varstvo
    unter: die Beine unter den Arm nehmen vzeti pot pod noge, oddrveti; unter seine Fittiche nehmen vzeti v varstvo; unter die Lupe nehmen vzeti pod drobnogled
    zu: zu sich nehmen použiti, pojesti; zum Mann/zur Frau nehmen vzeti za moža/ženo; zum [Anlaß] Anlass nehmen imeti za povod; sich etwas zum Herzen nehmen vzeti si k srcu; sich jemanden/etwas zum Vorbild nehmen imeti/vzeti si (koga, kaj) za zgled
  • neither1 [náiðə, ní:ðə] pridevnik & zaimek
    nobeden (od dveh); niti eden, niti drugi

    on neither side na nobeni od obeh strani
    neither of you nihče od vaju
  • nȅjāk -a -o šibek, slaboten, nebogljen: -o dijete, dete; ti si je zamilovao od -a vzljubil si jo v otroških letih, ljubiš jo od otroških let; -ōst ž šibkost, slabotnost
  • néka ž, zval. nêko ljubk. od nevjesta: daleko je neka ugledala od daleč jo je nevestica zagledala
  • nekatéri some; several

    nekatéri (ljudje) some people
    nekatéri od njih some of them
    nekatéri člani odbora several members of the committee
    nekatére od njih poznam I know several of them
    spoznal sem se z nekatérimi člani kluba I met several members of the club
    nekatéri so sprejeli, drugi odklonili some accepted, some refused
  • nekdaj [é] einst, einmal
    od nekdaj seit jeher, von alters her, seit alters her, seit eh und jeh, schon immer, seit Menschengedenken
  • nékdaj in old times, in former times, in time past; in the old days, in days of old; once, one time, pesniško once upon a time; formerly; of old

    od nékdaj from old
  • nékdaj autrefois, jadis, anciennement; un jour, une fois

    od nekdaj de tout temps, depuis toujours, depuis les temps les plus reculés (ali anciens)
  • nékdaj en otros tiempos; en tiempos pasados; una vez

    že od nekdaj de (ali desde) siempre
    bil je nekdaj ... (kralj) érase una vez..., había una vez... (un rey)
  • nekod [ó] irgendwo
    od nekod irgendwoher
    nekod drugod anderswo, woanders
    od nekod drugod von anderswoher
  • nekód quelque part

    od nekod de quelque part, d'un endroit quelconque
  • nekód adv.

    1. od nekod da qualche parte:
    od nekod piha tira da qualche parte

    2. do nekod pren. fino a un certo punto

    3. star. (nekje) in qualche posto
  • Nēle͡us -eī, m (Νηλεύς) Neléj, Neptunov sin, Nestorjev oče, kralj v Pilosu (Pylos): Hyg. Od tod adj. Nēlēus 3 ali Nēlēius 3 (Νηλήϊος) Neléjev, neléjski: Nelea Pylos O., Nelei sanguinis auctor O., Neleïa Nestoris arva O., Pyliae Neleïa mella senectae Sil.; subst. Nēlēius -iī, m Nelêjev sin = Nestor: dulci Neleius edidit ore O.; patron. Nēlīdēs -ae, m (Νηλείδης) Neleíd, Nelejev sin ali potomec: O., Val. Fl.
  • Nemausum -ī, n: Plin. ali Nemausus -ī, f: Mel., Aus.

    1. Nemávz, mesto v Narbonski Galiji s krasnimi studenci (zdaj Nimes). Od tod adj. Nemausēnsis (Nemansiēnsis) -e nemávški: Nemausensis caseus Plin., in Nemausiense agro Plin.; subst. Nemausēnsēs -ium, m Nemavzáni (Nemavzéni), preb. Nemavza: Plin., Suet.

    2. Nemausus -ī, m Nemávz, reka blizu mesta Nemavza: Aus.
  • Nemea -ae, f, m (Νεμέα) Némea

    1. f gozdna dolina in trg v Argolidi blizu Fliunta (Phlius) z gajem, posvečenim nemejskemu Zevsu, v katerem je stalo krasno svetišče in so se vsako tretje leto obhajale nemejske bojne igre; v tem gaju je baje Herkul zadavil nemejskega leva: Ci., V., Fl. Pesn. soobl. Nemeē -ēs, f (Νεμέη) Némea: Mart., Stat. Od tod adj.
    a) Nemeaeus (Nemeēus) 3 (Νεμεαῖος) neméjski: leo Ci., moles ali pestes (= leo) O., vellus O. levja koža, arma Stat.; o ozvedju Lev: Nem. Leo Lucan., Nemeaei pectora monstri Mart.
    b) Nemeus 3 neméjski: Hier.; subst. Nemea -ōrum, n (τὰ Νέμεα) neméjske (bojne) igre: Hyg., nobile ludicrum Nemeorum L., Nemea vincere Vitr. zmagati na nemejskih igrah.

    2. m reka, ki se pri Korintu izliva v Lehajski zaliv: V.
  • Nemetēs -um, acc. -as (T.), m Németi, ger. pleme v Belgijski Galiji (v okolici današnjega mesta Speyer): C., Plin., T. Od tod adj. Nemētēnsis -e németski, Németov (gen. pl.): regio Symm.
  • Nemeturī (Nementurī, Nematurī) -ōrum, m Nemé(n)turi (Nemáturi), ligur(ij)sko pleme: Plin. Od tod adj. Nemeturicus 3 neméturski: pix Col.
  • ne migniti z mezincem frazem
    (nič ne narediti) ▸ kisujját sem mozdítja
    Dva milijona ljudi je umrlo od lakote, ne da bi ljubljeni vodja mignil z mezincem zanje. ▸ Kétmillió ember halt éhen anélkül, hogy a szeretett vezér akár csak a kisujját mozdította volna.
    Sopomenke: niti z mezincem ne migniti
  • nemšk|i [é] (-a, -o) deutsch (južno süddeutsch, severno norddeutsch, švicarsko schweizerdeutsch)
    vseskozi nemški urdeutsch, ironično teutonisch
    po jeziku: deutschsprachig; po poreklu: deutschstämmig
    nemška marka die Deutsche Mark, Deutschmark
    nemška ozemlja vzhodno od Odre in Nise zgodovina die deutschen Ostgebiete množina
    nemška šolska naloga die Deutscharbeit