Franja

Zadetki iskanja

  • obljuba dela dolg frazem
    (pregovor) ▸ az ígéret szép szó, ha megtartják úgy jó
  • prinosni dolg moški spol pravo die Schickschuld
  • realni dolg moški spol die Realschuld
  • bank|a ženski spol (-e …)

    1. denarni zavod: die Bank, das Bankhaus, das Bankinstitut, das Geldinstitut
    banka za stanovanjska posojila in varčevanje die Bausparkasse
    depozitna banka Depositenbank
    deželna banka Landesbank
    deželna osrednja banka Landeszentralbank
    državna banka Staatsbank
    emisijska banka Notenbank
    hipotekarna banka Hypothekenbank
    investicijska banka Investitionsbank
    kreditna banka Kreditbank
    narodna banka Nationalbank
    poslovna banka Handelsbank
    Svetovna banka Weltbank
    karakteristična številka banke die Bankleitzahl (BLZ)
    roparski napad na banko der Banküberfall
    iti v/na banko in die Bank gehen

    2.
    medicina genska banka Genbank
    kostna banka Knochenbank
    krvna banka Blutbank
    banka organov Organbank
    semenska banka Samenbank/Spermabank
    tkivna banka Gewebebank

    3. v računalništvu:
    banka podatkov Datenbank
    pri igrah: die Spielbank
    |
    dobroimetje v banki das Bankguthaben
    dolg v banki die Bankschuld
  • Berlinski zid stalna zveza
    tudi z malo začetnico, zgodovina (objekt v Berlinu) ▸ berlini fal
    rušenje Berlinskega zidu ▸ berlini fal lebontása
    ostanek Berlinskega zidu ▸ berlini fal maradványa
    gradnja Berlinskega zidu ▸ berlini fal építése
    kos Berlinskega zidu ▸ berlini fal darabkája
    zrušitev Berlinskega zidu ▸ berlini fal lebontása
    podiranje Berlinskega zidu ▸ berlini fal ledöntése
    padec Berlinskega zidu ▸ berlini fal leomlása
    Honecker je bil tisti, ki je dal leta 1961 postaviti Berlinski zid. ▸ 1961-ben Honecker állíttatta fel a berlini falat.
    Ko je bil berlinski zid zgrajen, je bil dolg 155 kilometrov. ▸ A berlini fal a megépítésekor 155 km hosszú volt.
  • brazda samostalnik
    1. (dolg ozek rez v zemlji) ▸ barázda
    pustiti brazdo ▸ barázdát hagy
    orati brazdo ▸ barázdát szánt
    globoka brazda ▸ mély barázda
    široka brazda ▸ széles barázda
    Za oranje uporabljajo zelo majhen plug, z njim lahko orjejo le plitvo brazdo. ▸ Szántáshoz nagyon kicsi ekét használnak, és sekély barázdát húznak vele.

    2. (guba na delu telesa) ▸ barázda, ránc
    brazda na obrazu ▸ barázda az arcon
    brazda na nohtu ▸ körömbarázda
    Prestane travme se mu še zmeraj rišejo v brazdah na obrazu. ▸ A megélt traumák még mindig mély nyomot hagynak az arcán.

    3. (vdolbina) ▸ barázda
    vrezati brazdo ▸ barázdát vés
    Po sredini testa napravimo z roko brazdo, v katero položimo podolgasto klobaso iz marcipana in mandljev. ▸ A tészta közepén kézzel barázdát húzunk, ebbe fektetjük a marcipánból és mandulából készült henger alakú tölteléket.

    4. (sled plovila) ▸ hajósodor, barázda
    zarezati brazdo ▸ barázdát húz
    Galebi so leteli za trajektom in se držali vodne brazde. ▸ A sirályok a vízben kialakult barázda mentén kitartóan követték a kompot.

    5. botanika (vrhnji del pestiča) ▸ bibeszáj, termő
    odložiti na brazdi ▸ lerakja a bibeszájnál
    Ven lahko pride le mimo lepljive brazde, na kateri odloži pelod, ki ga je prinesla z drugih cvetov. ▸ Innen csak a ragacsos barázdán keresztül tud kijönni, amelyre lerakja a más virágokon gyűjtött virágpor egy részét.

    6. elektronika (zapis zvoka) ▸ lemezbarázda
    puščati brazdo ▸ barázdát hagy
    vrezovanje brazde ▸ barázdát hasít

    7. (o občutjih) ▸ barázda
    puščati brazdo ▸ barázdát hagy
  • brki samostalnik
    1. (pri moških) ▸ bajusz [szőrsáv a felső ajak felett]
    košati brki ▸ dús bajusz
    črni brki ▸ fekete bajusz
    zavihani brki ▸ pödrött bajusz, kackiás bajusz
    gosti brki ▸ tömött bajusz
    moški z brkikontrastivno zanimivo bajuszos férfi
    pristriženi brki ▸ megnyírt bajusz
    viseči brki ▸ lógó bajusz
    negovani brki ▸ ápolt bajusz
    privihani brki ▸ pödört bajusz
    sivi brki ▸ ősz bajusz, szürke bajusz
    nositi brke ▸ bajuszt visel
    mogočni brki ▸ hatalmas bajusz
    brki zrastejo ▸ bajusz megnő
    pustiti si brke ▸ bajuszt növeszt
    Bil je visok, suh človek, oblečen v črno, s črnimi brki. ▸ Magas, vékony férfi volt, feketébe öltözve, fekete bajusszal.
    Njegova usta so pod mogočnimi brki vedno razlezena v širok nasmeh. ▸ Szája mindig széles mosolyra nyílik hatalmas bajusza alatt.
    Bil je plavolas, s kodrastimi lasmi in z močnimi brki. ▸ Szőke, göndör hajat és dús bajuszt viselt.
    Sopomenke: brčice

    2. (daljše dlake blizu ust živali) ▸ bajusz [a leggyakrabban a pofa két oldalán, pl. macskáknál, kutyáknál, rozmárnál]
    Mačke uporabljajo svoje brke, da ugotovijo, kako širok je prostor, kjer se nahajajo, in ali bodo prišle skozi. ▸ A macskák a bajuszukkal határozzák meg, hogy milyen széles az a hely, ahol vannak, és hogy átférnek-e rajta.
    Dolgi brki okoli gobčka nam povedo, da miši v trdi temi dobro zaznavajo okolico s tipom. ▸ A hosszú bajuszszálak a pofa körül arról árulkodnak, hogy a koromsötétben élő egerek tapintással is jól érzékelik a környezetüket.
    Sopomenke: brčice

    3. (packe od hrane) ▸ bajusz [ételfolt]
    Mami je izpila dolg požirek in z belimi brki pene okrog ust megleno ugovarjala: "Si čisto ob pamet? ▸ Anya nagyot kortyolt, és a szája körül fehér habos bajusszal homályosan tiltakozott: „Elment az eszed?”

    4. (moškim brkom podoben pas dlak) ▸ bajusz [némely állatoknál, például macskánál, kutyánál, rozmárnál; lehet nőknél is]
    Mroža z njegovimi okli in brki v hipu prepoznamo. ▸ A rozmárt azonnal felismerjük az agyaráról és a bajuszáról .
    Kmalu bodo mladiču zrasli tudi značilni beli brki, ki spominjajo na brke kakšnega cesarja. ▸ Lassan kinő a kölyökállat jellegzetes fehér bajusza, ami császári bajuszra emlékeztet.
    Po uživanju teh pripravkov ženskam pričnejo rasti brki in včasih celo brada. ▸ Ezeknek a termékeknek a fogyasztása után a nőknek bajusza, sőt néha szakálla nő.
    Sopomenke: brčice
  • carinski pridevnik
    1. (o dejavnosti) ▸ vám-
    carinski urad ▸ vámigazgatóság
    carinski organ ▸ vámhatóság
    carinska uprava ▸ vámhivatal
    carinska kontrola ▸ vámellenőrzés
    carinska služba ▸ vámszolgálat
    carinski nadzor ▸ vámfelügyelet
    carinski predpisi ▸ vámszabályok
    carinski prekršek ▸ vámszabálysértés
    carinski postopek ▸ vámeljárás, vámkezelés
    carinska uredba ▸ vámrendelet
    Postopek se začne in poteka tudi v skladu s carinskimi predpisi. ▸ Az eljárást a vámszabályoknak megfelelően kezdik meg és folytatják le.
    Davčna in carinska uprava sta danes na svojih spletnih straneh objavili sezname največjih davčnih neplačnikov. ▸ Az adó- és vámhivatal ma a honlapján közzétette a legnagyobb adóhátralékosok listáit.
    Povezane iztočnice: carinska deklaracija

    2. (o dajatvi) ▸ vám-
    carinska dajatev ▸ vámteher
    carinska tarifa ▸ vámtarifa
    carinska olajšava ▸ vámkedvezmény
    Uvoznik mora carinske dajatve plačati v 30 dneh, drugače mu prično teči zamudne obresti. ▸ Az importőr köteles 30 napon belül befizetni a vámterhet, ellenkező esetben késedelmi kamatot fizet.
    Povezane iztočnice: carinska stopnja, carinski dolg

    3. (o zgradbi ali območju) ▸ vám-
    carinski terminal ▸ vámterminál
    carinska izpostava ▸ vámkirendeltség
    carinsko skladišče ▸ vámraktár
    carinski pomol ▸ vámmóló
    carinska cona ▸ vámterület
    carinska meja ▸ vámhatár
    Imamo tudi lastno carinsko skladišče na dveh lokacijah v Sloveniji. ▸ Szlovéniában két helyen is van saját vámraktárunk.
  • čakánje waiting, wait; expectation

    čakánje v vrsti (»repu«) queueing (up)
    po 20 minutah čakánja after twenty minutes' wait
    nimam rad čakánja I don't like waiting
    v čakánju je čas dolg (figurativno) a watched pot never boils
    politika čakánja the policy of drift
  • čàs tiempo m ; (doba) período m , era f , época f ; espacio m de tiempo; lapso m

    dobri, stari časi los buenos tiempos (pasados)
    slabi časi malos tiempos; tiempos duros (ali difíciles)
    novi časi los tiempos modernos
    (po)letni čas (sezona) verano m, temporada f estival, (ura) hora f (ali horario m) de verano
    srednjeevropski čas hora f de Europa Central
    rekordni čas tiempo (de) record
    skrajni čas tiempo extremo
    vprašanje časa cuestión f de tiempo
    sedanji, pretekli, prihodnji čas (gram) presente m, pretérito m, futuro m
    prosti čas ratos m pl libres
    o pravem času a tiempo
    o nepravem času fuera de tiempo
    ob istem času al mismo tiempo
    od časa do časa de tiempo en tiempo; a veces; a ratos; de rato en rato; de vez en cuando
    pred časom (predčasno) antes de tiempo; prematuramente; demasiado pronto
    za nekaj časa por algún tiempo
    za malo časa por poco tiempo
    za nedoločen čas por tiempo indefinido
    med tem časom entretanto
    za čas do (para el tiempo) hasta
    v času od ... do desde... hasta; en el tiempo comprendido entre... y...
    v kratkem času en corto (ali poco) tiempo
    v sedanjem času en la actualidad; actualmente
    v najkrajšem času a la mayor brevedad
    za vse čase para siempre
    že dolgo časa desde hace (mucho) tiempo
    čez nekaj časa después (ali al cabo) de algún tiempo
    že od davnih časov desde tiempo(s) inmemorial(es); desde tiempos remotos
    v teku časa en el correr de los tiempos; en el trascurso del tiempo
    v zadnjem času en los últimos tiempos
    v našem, sedanjem času en nuestros tiempos (ali días); en los tiempos actuales; hoy en día
    s časom con el tiempo; a la larga
    ves ta čas (durante) todo ese tiempo
    za časa njegovega življenja durante toda su vida; mientras vivió
    vsaka stvar ob svojem času cada cosa a su tiempo; hay que saber dar tiempo al tiempo
    v prostem času a ratos perdidos
    čas je zlato el tiempo es oro
    časa je dovolj hay bastante tiempo
    za to je še čas no corre prisa; no es urgente
    za to je še čas do jutri eso puede dejarse (ali quedar) para mañana
    je le (še) vprašanje časa es sólo cuestión de tiempo
    dam ti 5 minut časa za ... te doy cinco minutos para...
    je (že) skrajni čas, da ... ya es hora de (nedoločnik), que (subj)
    imeti čas tener tiempo
    nimam časa za ... no tengo tiempo para...
    iti s časom ir con el tiempo; ser de su época
    to mi jemlje mnogo časa eso me roba mucho tiempo
    izgubljati čas perder (el) tiempo
    ne smemo izgubljati časa no hay tiempo que perder
    meriti čas (šp) cronometrar
    preganjati si čas z ... distraerse (ali entretenerse) con...; pasar el tiempo con...
    pridobiti na času ganar tiempo
    ubijati (dolg)čas matar el tiempo
    zahtevati mnogo časa exigir mucho (ali llevar) tiempo; necesitar mucho tiempo
  • částen of honour, honourable; honorary

    částna beseda word of honour
    částni član honorary member
    částna četa honour-guard company
    částna dama (dvorna) lady-in-waiting, companion lady of honour
    část dolg debt of honour
    částni doktor honorary doctor
    částni gost guest of honour
    Častna legija Legion of Honour
    částni naslov title of honour, honorary title
    částni meščan freeman (of a city), honorary citizen
    částno meščanstvo freedom of a city
    částni predsednik (neplačani) (nonsalaried) honorary chairman
    částno sodišče court of honour
    částno spremstvo escort of honour
    částna straža guard of honour
    částna zadeva affair of honour, (dvoboj) duel
    částni znak badge of honour
    částna beseda, tega nisem storil! honestly, I did not do it!
    napraviti koga za částnega meščana to make someone freeman of a city, to grant someone the freedom of a city
  • částen honorable, respectable; honorifique; honoraire

    častna beseda parole ženski spol d'honneur
    častni član membre moški spol honoraire
    častni dolg dette ženski spol d'honneur (ali sur parole)
    častni doktor docteur moški spol honoris causa
    častni naslov titre moški spol honorifique
  • částen (-tna -o) adj.

    1. d'onore; onorato, onorevole:
    vsako delo je častno ogni lavoro è onorato
    dati častno besedo dare la parola d'onore

    2. onorifico, d'onore; onorario, honoris causa:
    častna četa plotone d'onore
    častno mesto posto d'onore
    voj. častni pozdrav presentat'arm
    častni naslov titolo onorifico
    častni član membro onorario
    častni doktor dottore honoris causa

    3. (ki ne prinaša materialnih koristi) onorifico, onorario:
    častna funkcija carica onorifica
    FRAZEOLOŠKA/TERMINOLOŠKA RABA:
    jur. častni dolg debito d'onore
    šport. častni gol il gol, il punto della bandiera
    častna izjema eccezione (che conferma la regola)
  • částen de honor; honorario; honorífico

    častna beseda palabra f de honor
    častna četa compañía f de honor
    častni član socio m (ali miembro m) honorario
    častna dama dama f de honor
    častna dolžnost deber m de honor
    častni doktor doctor m honoris causa
    častni gost huesped m de honor
    častni dolg deuda f de honor
    dosmrtni častni predsednik presidente m honorario a perpetuidad
    častna legija Legión f de honor
    častno mesto puesto m de honor
    častni meščan hijo m predilecto (ali adoptivo) de una ciudad
    častna nagrada premio m de honor
    častni naslov título m de honor
    častna salva salva f de honor
    častna služba cargo m honorífico
    častno sodišče tribunal m de honor
    častno spremstvo escolta f de honor
    častna straža guardia f de honor
    dati svojo častno besedo empeñar su palabra de honor
  • čev|elj [é] moški spol (-lja …)

    1. (obuvalo) der Schuh (gorski Bergschuh, lakast Lackschuh, lovski Jägerschuh, nizek Halbschuh, nogometni Fußballschuh, okovan Nagelschuh, otroški Kinderschuh, planinski Wanderschuh, plesni Tanzschuh, poletni Sommerschuh, smučarski Skischuh, športni Sportschuh, tekaški Dornenschuh/Laufschuh, trden Straßenschuh/Strapazierschuh, usnjen Lederschuh, zimski Winterschuh)
    visok čevelj der Stiefel
    konica čevlja die Schuhspitze
    stvari za čiščenje čevljev das Schuhputzzeug
    krema za čevlje die Schuhcreme
    krtača za čiščenje čevljev die Schuhbürste
    za čevelj globok/visok fußhoch/fußtief
    škatla za čevlje der Schuhkarton
    žlica za čevlje der Schuhlöffel/Schuhanzieher
    čistilec čevljev der Schuhputzer
    par čevljev ein Paar Schuhe
    tovarna čevljev die Schuhfabrik
    trgovina s čevlji das Schuhgeschäft
    čevelj žuli der Schuh drückt (tudi figurativno)
    figurativno dati na čevelj/ konec čevlja rausschmeißen
    figurativno dobiti čevelj einen Tritt bekommen
    obrisati si čevlje sich die Schuhe abtreten
    figurativno le čevlje sodi naj kopitar Schuster bleib bei deinem Leisten

    2. tehnika der Schuh (drsni Gleitschuh, kabelski Kabelschuh, polov Polschuh, vrvni Seilschuh)

    3.
    mera der Fuß
    dolg en čevelj fußlang
  • čezmerno [é] übermäßig, übersteigert; über- (drag überteuert, iztezati überstrecken/überdehnen, zdražljiv übererregbar)
    čezmerno dolg tovor das Langgut
  • dáljši (-a -e) adj.

    1. komp. od dolg più lungo

    2. (ki traja večje obdobje) lungo, piuttosto lungo

    3. (precej obširen) lungo, ampio
  • dan1 moški spol (dneva, …)

    1. časovna enota: der Tag
    dan v tednu der Wochentag, Tag (kateri dan je danes? welchen Tag haben wir heute?)
    prvi/drugi … dan der erste, zweite … Tag
    pomladni/poletni/jesenski/zimski dan der Frühlingstag/Sommertag/ Herbsttag/Wintertag
    deževen/sončen dan der Regentag/Sonnentag

    2. od sončnega vzhoda do zahoda: der Tag (dolg/kratek langer/kurzer); se daljša/krajša wird länger/kürzer

    3. praznik, spominski dan: der -tag (sv. Martina Martinstag, Svetih treh kraljev Heiligendreikönigstag, spravni Versöhnungstag, žena Frauentag; ustanovitve Gründungstag; poročni Hochzeitstag, rojstni Geburtstag, smrti Todestag)
    spominski dan der Gedenktag
    Prešernov dan der Prešerengedenktag
    dan reformacije das Reformationsfest
    dan državnosti der Nationalfeiertag

    4. datum: der -tag (rojstva Geburtstag, smrti Todestag/Sterbetag, nesreče Unglückstag; prejema Eingangstag, prihoda Ankunftstag, ustanovitve Gründungstag)

    5. dan, namenjen za kaj: der -tag (obravnave Verhandlungstag, plačilni Zahltag, počitnic Ferientag, dopusta Urlaubstag, postni Fasttag, sadni Obsttag, šolski Schultag, športni Wandertag, tržni Markttag, uradni sodišča Gerichtstag, volilni Wahltag, zapadlosti Verfallstag, za plačila Fälligkeitstag, ko lokal ne dela Ruhetag, izpolnitve Erfüllungstag)
    dan stvarjenja der Schöpfungstag
    |
    dan in noč Tag und Nacht
    beli dan [hellichter] helllichter Tag (ob belem dnevu bei [hellichtem] helllichtem Tag)
    črn dan ein schwarzer Tag
    Gospodov dan Tag des Herrn
    jutrišnji dan das Morgen
    dan odprtih vrat der Tag der offenen Tür

    6. (dnevna svetloba) das Tageslicht
    |
    dan na dan tagtäglich
    dan za dnem Tag für Tag
    figurativno jasno kot beli dan sonnenklar, ironično klar wie Kloßbrühe
    figurativno kot noč pa dan wie Tag und Nacht/himmelweit
    dneva:
    delo enega dneva das Tagewerk
    dogodek dneva das Tagesereignis
    dolžina dneva die Taglänge ( rastlinstvo, botanikaki nanj dolžina dneva ne vpliva: tagneutral)
    junak dneva der Mann des Tages
    konec dneva das Tagesende
    novica dneva das Tagesgespräch (biti novica dneva Tagesgespräch sein)
    pol dneva den halben Tag, delati: halbtags
    polovica dneva die Tageshälfte
    potek dneva der Tages(ab)lauf
    sredina dneva die Tagesmitte
    ne veš ne ure ne dneva rasch tritt der Tod den Menschen an
    v roku enega dneva binnen Tagesfrist
    Ne hvali dneva pred večerom Man soll nicht den Tag vor dem Abend loben
    dne:
    Ljubljana, dne 11. aprila 1994 Ljubljana, am 11. April 1994
    rastlinstvo, botanika rastlina dolgega/kratkega dne die Langtagspflanze/Kurztagspflanze
    žig prvega dne der Ersttagsstempel
    nekega (lepega) dne eines (schönen) Tages
    dan:
    Dober dan! Guten Tag! (voščiti wünschen)
    imeti dober dan einen guten Tag haben
    cel/ves dan den ganzen Tag, ganztags
    drugi dan am anderen Tag, anderntags, po številu: am zweiten Tag
    naslednji dan am nächsten Tag, am Tag darauf/danach
    tisti dan an jenem Tage
    tretji/četrti … dan am dritten/vierten Tage
    ves dan den ganzen Tag (über)
    ves ljubi/božji dan den lieben langen Tag
    vsak dan jeden Tag, täglich
    vsak četrti/tretji … dan viertäglich/dreitäglich …
    svoj živi dan mein/dein Lebtag
    dnevi:
    boljši dnevi bessere Tage
    dnevi otroštva Kindertage
    pasji dnevi Hundstage
    figurativno dnevi so mu šteti seine Tage sind gezählt
    dni:
    leto/mesec/teden dni ein Jahr/ein(en) Monat/eine Woche
    njega dni in alten Zeiten, Anno dazumal
    star/trajajoč tri/pet/deset … dni (-dneven) -tägig: dreitägig, fünftägig, zehntägig
    figurativno gledati kot sedem dni dežja ein Gesicht wie sieben Tage Regenwetter machen
    dneve:
    cele dneve tagelang, delati: ganztags
    dni:
    te dni in diesen Tagen, dieser Tage
    vse žive dni seinen Lebtag
    preživljati svoje dni seine Tage verbringen
    figurativno kot tri dni pred smrtjo wie ein Gespenst

    čez dan tagsüber
    čez leto in dan über Jahr und Tag
    čez tri/pet/deset … dni (heute) in drei/fünf/zehn Tagen

    do današnjih dni bis in unsere Tage

    iz dneva v dan von Tag zu Tag
    figurativno živeti iz dneva v dan drauflosleben
    na dan:
    na dan Xa am (an dem) Tag/am Tag(e) des X
    24 ur na dan rund um die Uhr
    (ven) hervor-, heraus-
    pomoliti na dan hervorstrecken
    potegniti na dan hervorholen, zu Tage fördern, hervorbringen, s silo: hervorzerren/ iz česa: herausziehen
    spraviti na dan figurativno ans Tageslicht bringen
    priti na dan zum Vorschein kommen, hervorkommen
    (izkazati se) sich herausstellen
    figurativno nenadoma priti (spet) na dan aus der Versenkung auftauchen
    priti na dan z herausrücken mit
    priti z besedo na dan mit der Sprache herauskommen/herausrücken
    ne priti z besedo na dan nicht herauskommen wollen mit
    privreti na dan voda: hervorquellen
    spraviti na dan an den Tag bringen, ans Tageslicht bringen, ans Licht bringen
    na … dni: -täglich (deset/vsakih deset zehntäglich, pet/vsakih pet fünftäglich, štirinajst vierzehntäglich)
    na vsakih leto/mesec/teden dni jährlich/monatlich/wöchentlich

    ob … dnevu čestitati ipd.: zum … Tag

    pred dnevi vor Tagen
    pred petimi/tremi … dnevi vor fünf/drei … Tagen

    pri dnevu bei Tageslicht
    iskati z lučjo pri belem dnevu mit der Laterne suchen

    sredi belega dne am [hellichten] helllichten Tag

    (tja) v tri dni in die blaue Gegend hinein
    v:
    v enem dnevu opravljeno delo die Tagesarbeit/Tagesleistung
    v nekaj dneh in ein paar Tagen
    v osmih dneh in acht Tagen

    z dnem (ob zori) mit dem Tagesanbruch
    za:
    (še) za dne (noch) bei Tageslicht
    za en/kakšen dan für einen Tag/tagweise
    | ➞ → delavnik, ➞ → delovni dan, ➞ → obletnica, ➞ → oskrbni dan, ➞ → sodni dan, ➞ → tjavdan/tjavendan
  • dávčen de impuestos; fiscal

    davčen dolg (prestopek, utaja, ugodnost, politika) deuda f (fraude m, evasión f, ventaja f, política f) fiscal
    davčna lestvica (tabela) escala f (tabla f) de impuestos
    davčna napoved declaración f (de ingresos) a efectos tributarios
    davčna obremenitev cargas f pl fiscales (ali tributarias)
    davčna oblast fisco m
    davčen sistem sistema m tributario
    davčni zakon ley f de impuesto
    davčni zavezanec contribuyente m
    davčni urad oficina f de recaudación de impuestos, administración f de impuestos, (Španija) Delegación f de Hacienda
    davčna olajšava rebaja f (ali reducción f) de impuestos
    davčna prostost exención f tributaria (ali fiscal)
  • davčn|i (-a, -o) steuerlich; Steuer- (dolg die Steuerschuld, dolžnik der Steuerschuldner, grešnik der Steuersünder, inšpektor der Steuerfahnder, list die Steuerkarte, predmet das Steuerobjekt, prestopek das Steuervergehen, razred die Steuerklasse, svetovalec der Steuerberater, upravičenec der Steuerberechtigte, uradnik der Steuerbeamte, vijak die Steuerschraube, goljufija der Steuerbetrug, inšpekcija die Steuerfahndung, napoved die Steuererklärung, obremenitev die Steuerlast/Steuerbelastung, obveznost die Steuerpflicht, odločba der Steuerbescheid, olajšava die Steuerermäßigung, politika die Steuerpolitik, poštenost die Steuermoral, reforma die Steuerreform, revizija die Steuerprüfung, stopnja der Steuersatz/Steuerfuß, tajnost das Steuergeheimnis, terjatev die Steuerforderung, uprava das Steueramt/Finanzamt, utaja die Steuerhinterziehung; posebna ugodnost der Steuervorteil, kaznivo dejanje die Steuerstraftat, pravo das Steuerrecht, zadeve Steuersachen množina)
    davčna osnova die Besteuerungsgrundlage/Bemessungsgrundlage
    davčna preobremenitev die Überbesteuerung
    odbitek od davčne osnove der Steuerabzug
    uveljavljanje davčnih olajšav die Absetzung
    uveljavljati davčno olajšavo von der Steuer absetzen
    za kar je mogoče uveljavljati davčno olajšavo absetzbar
    z davčnimi ugodnostmi steuerbegünstigt
    biti davčni zavezanec steuerpflichtig sein