borov veščec moški spol živalstvo, zoologija rod: der Tannenpfeil, vrsta: der Kiefernschwärmer
boracic [borǽsik] pridevnik
kemija borov
boric [bɔ́:rik] pridevnik
kemija borov
boric acid borova kislina
bōrico agg. (m pl. -ci) kem. borov:
acido borico borova kislina
bórico borov
ácido bórico borova kislina
bôrnī -ā -ō borov: -a kiselina
boróvčev -a -o borov: borovčev nasad
lùčev -a -o borov: -a buktinja
pīneus 3 (pīnus) smrekov, borov: O. idr., nuces, stipites Ca., nuclei Varr., texta carinae Cat., silva V., Sil. smrečje, claustra V., plaga montis V., ardor V. ogenj iz smrekovega lesa, nucleus Cels., nux Col., Plin., favillae Plin., pinea nodosae … robora clavae Stat.; subst.
1. pīnea -ae, f
a) smrekov (borov) storž: Col., Lamp.
b) „storž“, vrsta vrtinčastega vetra (prim. gr. στρόβιλος): vertex ille est vel, uti dicitur, pinea[s], cum torquetur humus arida et ab infimo erigitur ad summum Ap.
2. pīneum -ī, n = pīnea: Vulg.
piny [páini] pridevnik
borov, poraščen z bori
pituinus (pityinus) 3 (πιτύϊνος) smrekov ali borov: resina Marc.
platanaria f bot. (acero riccio) borov (Acer platanoides)
сосно́вий прикм., bôrov prid.
сосновый borov;
сосновая роща borovje
bôrje s
1. borovje, borov gozd
2. borova drva
borotòčac -čca m dial. borov rilčkar
boròvīk -íka m borov gozd
boròvnjāk -áka m
1. borov gozd
2. svet, kjer rasto borovnice
3. borovničeva jagoda
4. drozd borovnjak zool. brinovka, Turdus pilaris
Fichtenrüßler, der, Tierkunde borov rilčkar