Franja

Zadetki iskanja

  • redolent [rédələnt] pridevnik
    (redko) prijeten, sladek (o vonju); močno dišeč, vonjav, ki diši (of, with po)
    figurativno ki spominja na

    a coat redolent of tobacco po tobaku dišeč suknjič
    a castle redolent with mystery s skrivnostnostjo ovit grad
    a scene redolent of the Middle Ages na srednji vek spominjajoč prizor
    a tone redolent with contempt zaničevanja poln ton
    to be redolent of sth. figurativno dišati po; namigovati, cikati na, spominjati na, imeti duh (vonj) po
  • répandre* [repɑ̃drə] verbe transitif razliti, izliti, razsuti, raztresti, razsipati; točiti (sulze); širiti, razširjati, propagirati; (raz)dajati; pokazati

    se répandre (raz)širiti se, razliti sé; krožiti
    répandre son âme, son cœur razkriti svoje dušo, svoje srce
    répandre de l'eau sur la table razliti vodo po mizi
    répandre les larmes, le sang točiti solze, prelivati kri
    répandre une odeur širiti vonj, duh
    répandre la panique, une nouvelle, un bruit širiti paniko, novico, govorico
    cette nouvelle s'est répandue comme une traînée de poudre ta novica se je razširila kot blisk
    se répandre en menaces, en louanges izteči mnogo groženj, pohval
    se répandre dons le monde imeti mnogo poznanstev
  • repoussant, e [rəpusɑ̃, t] adjectif odbijajoč, odvraten, oduren, zoprn, ostuden, ogaben

    odeur féminin repoussante ogaben vonj
    être d'une laideur repoussante biti odvratno grd
  • résineux, euse [rezinö, z] adjectif smolnat; masculin (= arbre masculin résineux) smolovec, iglavec

    odeur féminin résineuse vonj po smoli
  • re-sipīo -ere (re in sapere)

    1. dišati po čem, imeti okus česa, po čem, imeti priokus po čem, vleči (cikati) na kaj; z acc.: quod (sc. mustum) resipit ferrum Varr., vinum resipit picem Plin. ima vonj (okus) po smoli, cika na smolo; metaf.: non dubium est, quin istae fabulae resipiant stilum Plautinum Gell., Epicurus … minime resipiens patriam Ci. ki prav nič ne diši po svojem rodnem mestu = ki mu manjka atiške dovtipnosti, ki je brez „atiške soli“.

    2. dišati drugače kot prej = bolje dišati: ut insulsa resiperent Aus.
  • respirer [rɛspire] verbe intransitif dihati, zajeti sapo, priti spet do sape; figuré oddahniti si; figuré živeti; priti do izraza, nastopiti, pojaviti se; verbe transitif vdihavati, izdihavati; vsesavati; vieilli oddajati od sebe, širiti; izražati, dajati vtis

    respirer par la bouche, par le nez dihati skozi usta, skozi nos
    respirer un air corrompu, l'air de la montagne, de la mer vdihati pokvarjen, gorski, morski zrak
    respirer une odeur, un parfùm vdihavati vonj, vonjavo
    respirer la santé kipeti od zdravja
    avoir de la peine à respirer s težavo dihati
    ici tout respire le calme tukaj vse izraža mir, spokojno tihoto
    il respire la bonté dobrota mu sije iz oči
    toute sa personne respire l'orgueil vsa njegova oseba izraža oholost
  • rib|a ženski spol (-e …)

    1. živalstvo, zoologija der Fisch (hrustančnica Knorpelfisch, kostnica Knochenfisch; roparica der Raubfisch, neroparica Friedfisch; globokomorska riba Tiefseefisch, potujoča riba Wanderfisch, riba v jatah der Schwarmfisch)
    leteča riba fliegender Fisch
    der -fisch (morska Seefisch, sladkovodna Süßwasserfisch, mladica Jungfisch, iz ribnika Teichfisch ikrnica Rogenfisch)
    podoben ribi fischähnlich
    kot riba fischartig, fischhaft

    2. kot jed:
    riba/ribe množina der Fisch (danes bodo ribe heute gibt es Fisch), -fisch
    (bela Weißfisch, gojena Zuchtfisch, konzervirana Dosenfisch, konzumna Speisefisch, kuhana Kochfisch, nasoljena Salzfisch, pečena Bratfisch, sušena Dörrfisch, uporabna Nutzfisch, vložena Besatzfisch, Einsatzfisch, vzporedno gojena Nebenfisch, zamrznjena Gefrierfisch)

    3.
    rib Fisch-
    (gojenje die Fischzucht, pogin/poginjanje das Fischsterben)
    rejec rib v ribniku: der Teichwirt
    ribiška ladja za predelavo rib das Fangfabrikschiff
    za predelavo rib [fischverarbeitend] Fisch verarbeitend
    loviti ribe fischen, s trnkom: angeln
    prenehati loviti ribe ausfischen
    potegniti ribo na kopno einen Fisch landen
    smrdeč po ribah fischig
    smrdeti po ribah nach Fisch riechen, avstrijsko: fischeln
    vonj/smrad po ribah der Fischgeruch
    bogat/reven z ribami voda: fischreich/fischarm
    trgovina/trgovanje z ribami der Fischhandel
    zastrupitev z ribami medicina die Fischvergiftung
    za ribe Fisch-
    (pribor das Fischbesteck, nož das Fischmesser, steklena posoda das Fischglas, ribiška posoda der Fischbehälter, hrana das Fischfutter, steza die Fischleiter, der Fischpaß, vrša die Fischreuse)

    4.
    figurativno velika riba ein großer/dicker Fisch
    figurativno mala riba ein kleiner Fisch
    velike ribe žro majhne die großen Fische fressen die kleinen
    počutiti se: kot riba v vodi wie ein Fisch im Wasser
    kot riba na suhem wie ein Fisch auf dem Trockenen
    molčati kot riba stumm wie ein Fisch sein
    zdrav kot riba v vodi pumperlgesund
    biti mrzel/hladen kot riba Fischblut haben
    gladek kot riba glatt wie ein Aal
  • ríba poisson moški spol

    leteča riba poisson volant
    morska (sladkovodna) riba poisson de mer (de rivière, d'eau douce)
    pečena riba poisson frit
    prekajena riba poisson fumé
    riba mečarica poisson-épée moški spol
    riba roparica poisson carnassier (ali vorace)
    molčeč kot riba muet comme une carpe (ali comme la tombe)
    srečen kot riba v vodi heureux comme un poisson dans l'eau
    vonj po ribah odeur ženski spol de poisson, (po svežih morskih ribah) odeur de marée
    zastrupljenje z ribami intoxication ženski spol (ali empoisonnement moški spol) par le poisson
    jesti (loviti) ribe manger (pêcher) du poisson
    biti zdrav kot riba se porter comme un charme, être plein de santé, respirer la santé
    (pregovor) riba mora plavati poisson sans boisson est poison
  • ríba pez m ; (kot jed) pescado m

    morska (rečna) riba pez de mar (de río)
    pečena (prekajena, panirana, marinirana, kuhana) riba pescado frito (ahumado, rebozado, a la marinera ali en escabeche, hervido)
    leteča riba pez m volante
    riba mečarica pez m espada
    molčeč kot riba callado como un muerto
    zastrupljenje z ribami intoxicación f por pescado, ictismo m
    okus po ribah sabor m a pescado
    duh, vonj po ribah olor m a pescado
    sladkovodna riba pez m de río (ali de agua dulce)
    vlak (jata) rib banco m de pesca
    loviti ribe pescar; coger peces
    riba prijema el pez pica
    počutiti se kot riba v vodi estar como el pez en el agua
    zdrav kot riba v vodi sano como un roble
  • ribje olje srednji spol der Tran, Lebertran
    vonj po ribjem olju der Trangeruch
  • ríbji (of) fish; piscine; (ribi podoben) fishlike

    ríbje ikre fish spawn, (moške) milt, (ženske) roe
    ríbja kost fish bone
    ríbji mehur fish bladder, air bladder, sound
    ríbja koža fish skin, medicina ichthyosis, fishskin disease
    ríbje olje fish oil, train oil, cod-liver oil
    ríbje lovišče fishery, fishing grounds pl
    ríbja moka fish meal
    ríbji orel zoologija osprey, ZDA fish hawk
    ríbja omaka fish sauce
    ríbja plavut fin
    ríbji rep fish tail
    ríbji vonj, duh fishy smell
    ríbji trg fish market
  • róžen (de) rose, rosé, des roses

    rožni grm rosier moški spol
    rožno olje huile ženski spol (ali essence ženski spol) de roses (ali rosat)
    rožni venec (religija) rosaire moški spol, chapelet moški spol
    rožna voda eau ženski spol de rose
    rožni vonj odeur ženski spol (ali parfum moški spol) des roses
    moliti rožni venec (religija) dire (ali réciter) son rosaire (ali son chapelet), égrener son chapelet
  • róžen1 de (las) rosas

    rožni vonj, aroma aroma m de las rosas
    rožna esenca esencia f de rosas
    (divji) rožni grm rosal m (silvestre)
    rožno olje aceite m rosado; esencia f de rosas
    rožni venec guirlanda f de rosas; rel rosario m
    rožna voda agua f de rosas
    moliti rožni venec (rel) rezar el rosario
  • sabor moški spol okus, slast; nadih; cik

    sabor a quemado vonj po prismojenem
    a sabor po želji, poljubno
    de sabor romántico romantičnega nadiha
  • saevus 3, adv. -ē (saeviter: AFR. AP. NON., ENN. AP. NON., PL.) pravzaprav „boleč“, „žaleč“ (prim. gr. Ἅιδης, let. sievs osoren, rezek, lit. šaižùs hrapav, oster, got. sair = stvnem. sēr bolečina, stvnem. sēro boleč, sēr silno, stvnem. sehr, versehren) besen, besneč, divji, krut, strašen, grozovit, ljut; o živalih: PLIN. idr., lea O., leo, leones LUCR., saevum turba leonem premit V., leaena saevior V., saevus aper V., lupi TIB., ferae O., TIB., beluae H., canes PR., saeviores canes AP., saevissima animalia SEN. PH. deroče; metaf.
    a) o ljudeh, božanstvih besen, besneč, divji, divjaški, pobesnel, silovit, buren, ljut, krut, silen, divji, nemil, neusmiljen, nepomirljiv, nespravljiv, grozen, grozovit, strašen, oblasten, oster, strog: uxor TER. huda, non saeva terris gens relegata ultimis CI., noverecae L., cum saevissimo tyranno L., saevus custos, magister, vir H., Hector V. (v vojni) neprizanesljiv, neprizanašajoč, saevus (= gr. δεινός) in armis Aeneas V. strašni, Getae O ali Lapithae H. divji, puella TIB. oblastna (do ljubimcev), Iuppiter O., rex (= Iuppiter), Amor, dea V., Iuno V. nespravljiva, coniux Iovis O., mater Cupidinum, Proserpina, Tisiphone H., numina Iovis V. strašni sklep; z in: nimium in pelice saevae (deae) O.; z dat.: videt ... saevum ambobus Achillem V. jeznega na oba, saevus accusandis reis Suillius T.; pesn. z inf.: quaelibet in quemvis opprobria fingere saevus H. brez usmiljenja vsakogar po vrsti kakor koli že (si bodi) sramoteč (obrekujoč).
    b) o stvareh in abstr. divji, hud, silen, grozen, strašen, zlonosen: tempestas CI., tempestates LUC. AP. NON., L., ventis CI. EP., L., mare NAEV. AP. FEST., S., V., O. ali aequora V. ali pelagus O. ali pontus O. viharno, fluctus PL., undae LUCR., gelu et undae V. hud mraz valovja, hudo mrzlo valovje, hiems VAL. FL., VEG., faces O., ignes O., H., PR., tridens (sc. Neptuni), scopulus V., catenae H., falx (sc. Priapi) TIB., stola ENN. FR., arma, venenum, funera, verbera V., Liburnae (sc. naves) H. (ker so Kleopatri grozile s sramoto, da jo bodo Rimljani vodili v zmagoslavnem sprevodu), Pelopis domus H. (zaradi tragičnih grozot v tej rodbini), facies T., saevo ac duro in bello LUC. AP. NON., amore saevo ENN. AP. CORN., horror, dolores, ira, nuntius V., caedes, rabies ventorum O., saevus Arcturi ... impetus H., militia, paupertas H., Fortuna saevo laeta negotio H., saevus iocus ali saeva verba H. zajedljiva (zajedljive), zbadljiva (zbadljive), pikra (pikre), fletus PR., somnia TIB., Iacchi saevus odor STAT. v besnost spravljajoči vonj; n. pl. subst.: inter multa et saeva AMM.

    Opomba: Acc. n. sg. saevum adv. (= saeve): cui saevum adridens SIL., saevum rubuere ligones STAT., saevum fremere CL.
  • sandalovina samostalnik
    1. (les) ▸ szantálfa
    zaboj iz sandalovine ▸ szantálfa láda

    2. (esenca) ▸ szantálfa, szantál
    vonj sandalovine ▸ szantálfa illata
    eterično olje sandalovine ▸ szantálfa illóolaj
    olje sandalovine ▸ szantálfaolaj
    4 kapljice sandalovine ▸ 4 csepp szantál
  • schlecht slab; (böse) zloben; (unangenehm) slab, grd, neprijeten (ein schlechter Geruch neprijeten, grd vonj, eine schlechte Gewohnheit grda navada); ein schlechtes Gewissen slaba vest; ein schlechter Geschmack slab okus; ein schlechter Scherz slaba šala; schlechte Laune slaba volja (schlechte Laune haben biti slabe volje) ; eine schlechte Presse neugoden odmev (eine schlechte Presse haben naleteti na neugoden odmev, biti nepopularen) ; schlechte Zeiten slabi časi; schlecht sein biti slab, jemandem biti slabo (mir ist schlecht meni je slabo) ; es wäre nicht schlecht ne bi bilo slabo ...; schlecht werden pokvariti se; nicht schlecht schmecken biti dober, imeti dober okus, ne imeti slab okus; schlecht bekommen jemandem slabo deti (das bekommt mir schlecht slabo mi dene) figurativ imeti (slabe) posledice; schlecht beraten sein: du wärest... ne bi bilo pametno, če bi ...; schlecht zu sprechen sein auf imeti slabo mnenje o, slabo govoriti o; Adverb slabo; zanič; ne malo (nicht schlecht staunen ne malo/pošteno se čuditi) ; schlecht und recht (že) nekako, za silo; mehr schlecht als recht za silo
  • schoenus -ī, m (tuj. σχοῖνος)

    1. bot. ločje, loček, loč (čisto lat. iuncus), bič(je), biček, sita, sitje; njegovo dišečo vrsto (Andropogon schoenanthus LINN. (starejše) dišeča žuka) so dodajali v vino, da je dobilo poseben okus in vonj: CA., COL.

    2. meton.
    a) bičkovo (žukino) mazilo, mazilo iz dišečega bička (dišeče žuke), s katerim so se mazilile javne hotnice (vlačuge, prostitutke, kurbe; prim. schoeniculae): schoeno delibutae PL. (po nekaterih izdajah scoeno = coeno).
    b) shójnos, α) grška dolžinska mera, s katero so premerjali osvojeno ozemlje in ga po njej razdeljevali med naseljence; potem tudi β) perzijska in γ) egiptovska dolžinska mera (približno kakih 30–60 stadijev): PLIN.
  • send forth prehodni glagol
    odposlati; odpustiti, odpraviti; širiti od sebe (svetlobo ipd.)

    send forth shoots pognati mladike
    send forth fragrance širiti prijeten vonj, duhteti
  • sentido prisrčen, iskren; boleč; otožen; občutljiv, razdražljiv

    sentido m čut, smisel, pomen; razsodnost; zavest; pamet; stran, smer; smoter, namen
    sentido común zdrava pamet
    sentido primitivo prvoten pomen
    el sentido del oído (olfato, tacto, gusto, de la vista) sluh (vonj, tip, okus, vid)
    sentido de la orientación čut za orientacijo
    contrario al sentido nespameten
    falto de sentido nesmiseln, nespameten
    con sentido po smislu
    en este sentido v tem smislu; v tej smeri; v tem pogledu
    en sentido recto naravnost naprej
    en sentido inverso v obratnem redu
    en pleno sentido (ali en el sentido riguroso) de la palabra v polnem (pravem) pomenu besede
    carecer de sentido no tener sentido biti nesmiseln, nobenega smisla ne imeti
    cuesta un sentido stane ogromno denarja
    dar un sentido malo (a) nekaj slabo razlagati, zameriti
    dar otro sentido (a) drugače nekaj razlagati, drug smisel dati
    perder el sentido zavest izgubiti, omedleti; fig glavo izgubiti
    tomar en buen sentido v dobrem smislu sprejeti
    los cinco sentidos petero čutov; fig zdrava pamet
    en todos los sentidos v vsakem pogledu; povsod, na vse strani
    privado (ali falto) de los sentidos onesveščen, v omedlevici