obsójenec -nca m (-nka -e ž) condamnat (-ă)
obstájanje -a s existenţă
obstájati -am nedov. a exista, a fi
obstánek -nka m existenţă
obstáti -stánem dov.
1. a se opri
2. a persista
obstójen -jna -o prid. persistent
obstreljeváti -ljújem nedov. a deschide focul; a bombarda
obstrúkcija -e ž obstrucţie
obsúti -sújem dov.
1. a presăra, a acoperi
2. a copleşi
obšíren -rna -o prid.
1. amplu, întins
2. vast
3. prolix
obšírnost -i ž prolixitate
obšíti -šíjem dov. a tivi, a refeca
obtesáti -téšem dov. a degroşa
obtežíti -ím dov. a îngreuia
obtičáti -tičím dov. a se încurca
obtòk -óka m circulaţie; uz
□ dati v obtok a pune în circulaţie/uz
□ biti v obtoku a circula, a fi în uz
obtôžba -e ž
1. acuzaţie, acuzare; incriminaţie
2. imputaţie
obtóženec -nca m (-nka -e ž) inculpat (-ă), acuzat (-ă)