dúbl (fr. double)
1. neskl. prid. dvojen
2. prisl. dvojno
dvògub -a -o dvojen, dvakraten
dvȍják -a -o dvojen: dvojak utisak
dvòjstven -a -o dvojen: roman ima dvojstven karakter: -ōst ž dvojstvenost
sùgub -a -o dvojen: -a carska kruna; osjećati -u žalost